Nová škola, nový byt (fotky), nové mesto

Ahojte :) Už som vám tu určite viackrát v predošlých článkoch spomínala, že som mala dosť blbé obdobie kvôli sťahovaniu. A aj som vám v lete ukazovala fotky z juhu Francúzska, kde sme boli s priateľom toto leto hneď dvakrát. Nešli sme tam vyvaľovať šunky na pláži (aj keď aj to bolo) ale hlavne kvôli zápisu do školy a na to, aby sme si našli nové byty.

Mesto v ktorom bývam sa volá Montpellier a výhodou je, že si k moru môžete zájsť električkou!:)
 Minulý rok som bývala v Angers a predtým dva roky v jednom zapadákove ktoré sa volá Bressuire.

A-Angers, B-Bressuire, C-Montpellier

Školu som síce zmenila ale odbor nie, takže študujem normálne to isté čo minulý rok len v inom meste, čiže som v druhom ročníku na výške.

Musím povedať, že opustiť Angers bolo veľmi ťažké, vzhľadom na to, že som si tam našla skvelých kamarátov, mala som byt v centre mesta za skvelé nájomné a v škole dobré známky. Mesto sa mi veľmi páčilo a cítila som sa tam dobre. V živote mi zmeny veľmi nevadia, no nejak cielene ich nevyhľadávam, takže vidina toho, že budem musieť opäť raz začať "od nuly" sa mi veľmi nepáčila. Vedela som, že nikoho okrem priateľa na juhu poznať nebudem, čiže žiadny kamaráti, žiadna rodina ani známi, nová škola, nové prostredie..

Najkomplikovanejšou časťou bolo hľadanie môjho bytu. Priateľ si našiel skvelý byt (býva hodinu autom odo mňa, v inom meste, pretože nebol prijatý na školu v Montpellier) ktorý prenajíma jedna stará pani vo svojom dome a pred domom má bazén, byt je zariadený a dokonca mu tam dali aj umývačku riadu! V mojom meste to však bolo neskutočne komplikované. Je tu hrozne veľa študentov a tak záujem prevyšuje ponuku. Najväčším problémom ale bolo to, že som cudzinka. Neviem či sa mi to len zdá, alebo sa tu naozaj snažia nastaviť podmienky prenájmu bytov tak, aby cudzinci nemali žiadnu šancu.
Minulý rok som mala šťastie - natrafila som na dobrosrdečných majiteľov bytu ktorým bolo jedno či som cudzinka alebo nie a dôverovali mi. Tento rok však odo mňa všade pýtali neskutočné množstvo papierov a hlavne jednu takmer nesplniteľnú vec - ručiteľa. Ručiteľ je osoba, ktorá sa za vás zaručí, že v prípade neschopnosti platenia nájomného to zatiahne za vás. Vo väčšine prípadov sú to rodičia daného študenta. Ručiteľ musí zarábať minimálne 3x hodnotu nájomného, čo je okolo 1500 eur. Samozrejme, že som žiadneho ručiteľa nemala. Nemám tu žiadnu rodinu a priateľ je študent. A ani som si kvôli tomu žiadny byt nenašla. Po nejakom čase sme pochopili, že takto to ďalej nepôjde a zavolali sme priateľovmu otcovi, či by nemohol byť mojim ručiteľom. Nechcela som ho s tým otravovať, no nemala som na výber. Škola mi už začala a ja som ešte stále nemala nový byt. Chodila som vlakom od priateľa každé ráno a cesta do školy mi trvala hodinu a pol.
Keď už som konečne mala ručiteľa, väčšinou dali byt aj tak nejakému študentovi, za ktorého sa zaručili priamo obidvaja rodičia. Majitelia bytov nám vraveli, že im na inzerát zavolá minimálne 90 záujemcov. Nájsť nový byt mi teda pripadalo nemožné. Ale!!! Nakoniec, asi na stý inzerát na ktorý som volala... sa mi podarilo byť medzi prvými! A tej starej pani bolo jedno, či som cudzinka alebo nie, ona chcela hlavne rýchlo niekoho nájsť a tak som jej vypísala šek so zálohou a nájomným, vypísali sme potrebné papiere a bolo to. Na druhý deň som dostala kľúče od bytu. Bol však nezariadený (na zariadené bolo ešte viac záujemcov takže som nakoniec zobrala zo zúfalstva nezariadený), takže smer IKEA a nákupy nábytku, tanierov, hrncov a pod. Kúpila som fakt len to najnutnejšie a najlacnejšie, niektoré veci môžte vidieť na fotkách:

 Najprv som si povedala že si splním sen a všetko bude ružovo-biele.. Musím ešte využiť čas kým bývam sama a môžem sa rozhodnúť ako chcem čo sa týka farieb, pretože hneď ako budem opäť bývať s priateľom, ružovej bude navždy koniec!:D Ale nakoniec som samozrejme nenašla všetko v týchto farbách alebo to bolo príliš drahé, napríklad taniere a všetko čo je do kuchyne, obliečky na postelné prádlo boli tiež príliš drahé,takže som nakoniec zobrala takú neutrálnu farbu, ale v Ikee sa mi podarilo nájsť krásne ružové poháre :) Večer si do nich robím kakavko alebo čaj :D

Pohár s Homerom mám z fastfoodu a pohár vľavo bola super kúpa - 6 takýchto pohárov za JEDNO euro. Tá ružová vec za pohármi je krabička na jedlo ktoré si občas pripravím do školy.

Zatiaľ v byte nemám telku (už mesiac som v nej nič nevidela) ale inak mi okrem mikrovlnky nič nechýba. Obidve veci budem mať už o niekoľko týždňov, pretože sa na prázdniny chystáme k priateľovej mame, kde sme museli nechať zvyšok našich vecí. Veľa vecí sme si odniesť nemohli lebo sme na sťahovanie mali len priateľove malé auto a jednu cestu. Musela som robiť ťažké rozhodnutia čo sa týka oblečenia a iných vecí.

kuchyňa

kúsok kúpeľne

A v čom je bývanie na juhu iné než bývanie predtým?
- na uvítanie si tu ľudia nedávajú dva "bozky" ale TRI, na čo si ešte stále neviem zvyknúť (vlastne som si ešte vždy nezvykla na to ich večné pusinkovanie sa:D)
- je október a ešte stále sú tu cez deň teploty ktoré dosahujú aj 25 stupňov
- dnes bolo chladnejšie a ľudia vytiahli čiapky a čižmy :D:D:D (18 stupňov)
- ľudia majú iný prízvuk, ktorý sa mne vôbec nepáči
- je tu veľa rómov a arabov

Týždeň potom, ako sme sa presťahovali som začala byť chorá a ešte stále nie som zdravá. Lekár nevie čo mi je a po dvoch pokusoch s tabletkami ktoré nezabrali to vzdal, poslal ma na testy, nakoniec povedal že mám proste čakať kým to prejde a bodka. Myslím si, že keby to malo prejsť len tak samo, netrvalo by to už 5 týždňov, takže si musím nájsť nového doktora :/