Keďže ste si pýtali viac článkov, tak ich máte mať. V podstate by som sa práve mala učiť nemčinu alebo podnikovú ekonomiku alebo ekonomickú geografiu Spojených štátov.. alebo milión ďalšich vecí ale musím sa vám posťažovať.
Od minulého štvrtka som totiž chorá. A byť chorá vo Francúzsku nie je to isté ako byť chorá na Slovensku. Už počas môjho prvého roku stráveného v tejto zemi som zistila, že aj keď na slovenské zdravotníctvo veľa nadávame, až tak zle na tom nebudeme. Nebola som tu ešte v nemocnici (našťastie), no už len návšteva u všeobecného lekára ma trošku zarazila.
Najprv som k doktorovi vôbec ísť nechcela, pretože tu vo Francúzsku sa u lekára platí. Pre vysvetlenie: Každý tu musí mať povinné základné sociálne poistenie (ktoré zahrňuje úrazy, všeobecného lekára a iné základné služby), ktoré napríklad pre mňa ako študentku je zadarmo a potom už je na každom, aby si vybral a zaplatil nejaké doplnkové poistenie ktoré zahŕňa viac či menej "doplnkových služieb" ako napríklad kontrola u zubára,atď.
U lekára sa za každú konzultáciu platí asi 23 eur. Ak vás lekár pošle k nejakému špecialistovi, aj tam zaplatíte 23 eur. Aj za rozbory v laboratóriu, ako som si minule zaplatila ja, keď som mala zápal močových ciest. Tie peniaze vám budú vrátené, to je jasné (keďže si za to poistenie aj platíme, všakže). Problém to však je najmä u študentov, ktorých rodičia už financovať prestali a tak si to musia zaplatiť sami. Jedna choroba vás totižto môže stáť až okolo 100 eur, ktoré síce budú vrátené, no až o mesiac, možno skôr, možno neskôr. Tieto výdavky vám môžu pekne nabúrať váš mesačný rozpočet a preto idem k doktorovi len vtedy, keď už to považujem za nevyhnutné.
Pri mojej prvej návšteve doktora som mu pekne vysvetlila čo mi je a čakala som od neho, že mi predpíše nejaké lieky a napíše mi minimálne týždňovú ospravedlnenku do školy. Lieky mi predpísal, no namiesto ospravedlnenky sa ma opýtal, či na druhý deň pôjdem do školy, alebo či chcem aspoň jeden deň ostať doma. Čože? JEDEN deň?:D Chrapčala som, kýchala som, kašľala som, nemala som žiadnu energiu a on ma chcel poslať späť do školy. Tak isto to bolo, keď som mala ten zápal močových ciest.. (ktorý som si diagnostikovala sama už na začiatku a musela som čakať tri týždne, vytiahnuť z vrecka kopec peňazí a nemálo trpieť aby mi po tých troch týždňoch doktorka povedala že áno- noazaj máte ten zápal, tak vám dám jeden sáčok antibiotík) .. Keďže mi doktorka nedala lieky hneď od začiatku tak sa to zhoršovalo a mala som teploty okolo 38,5..A aj tak ma poslali do školy.
Aby nebol článok príliš dlhý, tak to zhrniem asi tak, že Francúzi sa jednoducho s chorobami nekašlú a pokiaľ neumieraš tak môžeš robiť všetko. A potom to tak aj vyzerá, že som chorá každú chvíľu pretože ľudia chodia do školy a "širia bacily". Včera som prišla do práce s nosom ako paradajka, červenými zaslzenými očami a bledou tvárou a nikto sa nad tým nepozastavil. Môj priateľ nechápe, prečo chcem aby mi uravil čaj alebo teplú polievku. Francúzi sa totiž z chrípky nijako neliečia. Neležia v posteli, nepijú teplý čaj, neostávajú doma.. A mňa to fakt štve. Minule moja kompletne chorá spolužiačka zahlásila že si ide večer zacvičiť na zumbu.. Skoro mi oči vypadli od prekvapenia.. A všetky ostatné spolužiačky jej vraveli : áno choď, poriadne tú chorobu vypotíš.. (?!!!!!). Tá spolužiačka bola chorá už asi 5 týždňov vkuse a sťažovala sa, že nechápe prečo tá choroba nedochádza.
Najviac však ľutujem fracúzske decká, ktorým nemôže byť počas choroby útechou to, že ostanú týždeň/dva doma, ako sme sa vždy tešili my na Slovensku :)