Musím sa priznať, že väčšinou mi dosť vadí keď ľudia na blogoch prezentujú Slovensko a Česko ako tie
najväčšie diery sveta a zaostalé krajiny. Áno, v porovnaní s vyspelými krajinami sme na tom zle, ale treba si uvedomiť, že
ešte nedávno sme tu mali komunizmus.
Tiež sa mi nepáči, že tí "scestovanejší" tvrdia, že slovenská úroveň obliekania je na zaplakanie a že všade vo svete by na vás ľudia takto nezazerali a podobne. No jasné, že ak niekto ide do Paríža a prechádza sa po Champs Elysées, tak stretne dobre oblečených ľudí,
bohaté dámy s Chanelkou pod pazuchou a iné slečny ktoré si prišli vystáť radu pred tým štvorposchodovým obchodom Vuittona. Skúste však ísť metrom do iných štvrtí, alebo skúste ísť do malinkých mestečiek, uvidíte, že slovenská móda zrazu nebude až taká zlá a knihám tipu
"So šarmom Parížanky" veľmi veriť nebudete.
Nie však o tomto som sa tu chcela rozpisovať. Samozrejme, hneď ako som prišla domov som sa vybrala na
tour de obchody s oblečním a kozmetikou. A ostala som tak nejak v šoku. Tuna nie je otrasná móda, ale
otrasné služby.Začína to vkročeím do obchodu. Nič také ako úplne jednoduché slovné spojenie typu "
dobrý deň" sa pri vchode do obchodu nekoná. Potom si začnete obzerať tovar. Buď vám nejaký sbsrkár dýcha na krk a špehuje vás najlepšie aj pri vyberaní tampónov (ako v DMku u nás), alebo si vás jednoducho nikto nevšíma. Predavačky si veselo štebotajú medzi sebou. Ale hlavne,
TVÁRIA SA OTRÁVENE, kyslo, nasrate, hovorte tomu ako chcete, hlavne ak ich o niečo požiadate.
Z ich tvárí nám vysielajú jasný signál :
" Nenávidím svoju robotu a všetkých zákazníkov." Tento týždeň, v jednej obuvi, dokonca jedna predavačka vtipkovala. Dosť nevhodným spôsobom. Idem k nej, stojí si tam, v teplákoch a tých hrozných gumových dierovaných sandáloch. "
Dobrý deň, mohla by som vás poprosiť o tieto topánky v tridsaťsedmičke?" - "
Ale ja tu nepracujem slečna." Začala som sa jej ospravedlňovať. A ona : "
Ale nieeeeee, idem teda po nich." WTF je asi jediné slovné spojenie ktoré vystihuje túto situáciu.
Pri pokladni je to taktiež bez jediného slova či pozdravu. Najprv treba čakať kým si predavačka vybaví osobný telefonát a popri tom sa tvári že nikto nečaká a nikto tam vlastne nie je. Potom sucho ohlási cenu a niečo typu "
Tento tovar nevymiename!!!!" (narozdiel od mojej obľúbenej francúzskej vety : " Tento tovar môžte prísť do dvoch týždňov /alebo viac/ vymeniť z akéhokoľvek dôvodu"). Slovo
DOVIDENIA je asi tiež príliš dlhé na to aby sa ním predavačky namáhali. Stojí za to len v prípade, ak v obchode necháte viac než sto eur.
Týmto sa dostávame k ďalšiemu problému. Vojdete do obchodu s drahým oblečením. Predavači si vás premeriavajú. Nahodia výraz
"nemášdosťpeňazínatietonákupytakmanezaujímaš". Yupí, presne preto som prestala chodiť do takýchto obchodov. Prečo by som sa mala cítiť doslova blbo a menejcenne v nejakom obchode len preto, že nie som super draho oblečená?
Čo ma ale štve asi najviac, to je asi to že po obchode z kabínky musím väčšinou pobehovať po obchode a vrátiť oblečenie na miesto.
WTF number 2. Hlavne že tam slečna stojí a dá mi čísielko. Ale vešiačik už tam k nej postaviť nemohli. Lebo to by už muselo byť príliš, keby aj to oblečenie musela potom dávať späť. Je čas na túto slávnu vetu: Toto by sa v zahraničí nestalo. Pretože tam ak nie je vešiak, tak je tam ochotná predavačka ktorá to za vás odloží okamžite.
No a na záver si dáme
WTF number 3, to je také moje naj. A tým je to, že topánky sa na bosú nohu neskúšajú. OK. Chápem to! Možno si to skúšajú aj ľudia čo majú plesne a podobné hávede. V zime mi to vôbec nevadí, mám ponožky. Ale čo v lete? Prídem si do obchodu pekne v sandálkach s bosou nohou. Chcem si vyskúšať iné sandále. A tu
UPS, uvedomím si, že so sebou bežne nenosím jeden pár ponožiek alebo silóniek pre prípad že si budem chcieť vyskúšať nejaké topánky. V tom príde
UPS number 2, v obchode si ich musíte
KÚPIŤ! A ešte to na mňa predavačka aj vybrechla takým spôsobom že som okamžite pustila tie topánky z ruky a vyšla som von.
Toľko k tomuto kritickému článku. Ja viem, predavačky to nemajú ľahké. Pracujú asi 8 hodín denne na nohách za ani nie 400 eur na mesiac. Chápem ich kyslú tvár. Ale myslím si, že my zákazníci za to nemôžeme, a ani za to, že ony sa stali predavačkami. A také veci ako
Dobrý deň a Dovidenia by mali byť samozrejmosťou pre všetkých, od nezamestnaných až po riaditeľov.
Tu sú nejaké vecičky ktoré som zatiaľ nakúpila:
|
Voňajú jednoducho úžasne!! |
|
Akcia 1+1 , Jedny topánky kúpiš, druhé máš zadarmo! No NEBER TO! |